Výstupy projektu Drogová závislosť ako choroba

Vytlačiť

Liečba drogovej závislosti je mnohokrát vnímaná spoločnosťou cez názor „na vyliečenie stačí pevná vôľa“. Tento stereotyp preberajú aj samotní ľudia, ktorí injekčne užívajú drogy. V mesiacoch október 2009 až máj 2010 sa realizoval projekt "Drogová závislosť ako choroba" určený ľuďom injekčne užívajúcim drogy, ktorí navštevujú program Chráň sa sám.

Projekt sa stretol s pozitívnym ohlasom. Bol k dispozícií približne 600 ľuďom, ktorí injekčne užívajú drogy v Bratislave.

Finančným partnerom projektu je Nadačný fond Západoslovenskej energetiky v nadácii Pontis.

Prečo sme začali realizovať projekt
Cesta k liečbe drogovej závislosti medzi klientmi/tkami programu výmeny injekčných striekačiek je veľmi dlhá. Prekážkou sú komplexné problémy, ktoré sa prelínajú napr.: život bez domova, dlhy v sociálnej a zdravotnej poisťovni, zdravotné problémy, chudoba a pod. Avšak aj keď si odmyslíme tieto problémy, samotná liečba drogovej závislosti má mnoho úskalí. Poznanie fenoménu drogovej závislosti je medzi klientmi/tkami programu nízke a to napriek tomu, že mnoho z nich majú za sebou neúspešné liečebné programy.

Zo 136 opýtaných ľudí injekčne užívajúcich drogy až 88 ľudí neúspešne absolvovalo liečbu drogovej závislosti (z nich až 70 ju absolvovalo viackrát).

Napriek osobnej skúsenosti klienti/tky mnohokrát preberajú mýty spoločnosti. Je viditeľný vplyv médií a zvlášť bulváru na formovanie názorov a vedomostí o drogovej závislosti. Aj preto sme sa rozhodli, vydať sa cestou informovania o drogovej závislosti ako takej. Realizácia projektu bola stanovená na 9 mesiacov.

Projekt prebiehal formou mini-kampane v teréne medzi ľuďmi injekčne užívajúcimi drogy. Každý mesiac bol venovaný  jednej téme, ktorá s drogovou závislosťou súvisí. K dispozícií bol článok v časopise INTOXI a terénni sociálni pracovníci a pracovníčky, ktoré poskytujú odborné poradenstvo. Najväčší ohlas mali témy o vplyve rituálov na liečbu, o neurobiologickom pôsobení drog v tele a o prevencii návratov k drogám. Články a názory klientov a klientok na témy si môžete prečítať tu.

Závery projektu

  • Ľudia injekčne užívajúci drogy, ktorí boli zapojení v projekte vedia na sebe a svojich známych rozpoznať závislosť najmä cez abstinenčné syndrómy. Drogová závislosť má podľa Svetovej zdravotníckej organizácie 6 znakov (abstinenčný syndróm, vznik tolerancie, neodolateľná chuť na drogy, ťažkosti v kontrole užívania, zanedbávanie iných záujmov a pokračovanie v užívaní napriek problémom). Ľudia zapojení v projekte poznali len 3 znaky: abstinenčný syndróm, chuť na drogu, rast tolerancie.

 

  • Ľudia injekčne užívajúci drogy, ktorí boli zapojení v projekte sú ochotní prijať „diagnózu“ drogovej závislosti aj od odborníkov a odborníčok, ktorí nemajú medicínske/adiktologické vzdelanie. V ich živote je bežné, že o ich diagnóze rozhodujú odborníci, ktorí riešia iné problémy v ich živote aj na úkor porušovania práv. Napr.: otcovi dieťaťa, ktoré žije v detskom domove dala riaditeľka ultimátum, že ak do 5 rokov nezačne liečbu drogovej závislosti, bude jeho dieťa ponúknuté na adopciu. Otec tým stratí rodičovské práva. Konkrétny klient nevnímal túto situáciu ako porušenie jeho rodičovských práv.
  • Ľudia injekčne užívajúci drogy, ktorí boli zapojení v projekte nemali žiadne vedomosti o neurobiologických aspektoch vplyvu drog. Informácia o zmenách vo vylučovaní dopamínu počas dlhodobého užívania drog, bola jednou z najzaujímavejších tém. Mnohí by uvítali zrozumiteľnou formou získať takéto informácie počas liečby, pretože im pomáhala pochopiť komplikácie, ktoré nastávajú po detoxe.
  • Pre väčšinu ľudí injekčne užívajúci drogy, ktorí boli zapojení v projekte je prekonanie abstinenčného syndrómu otázkou pevnej vôle. Preto pokiaľ prestávajú s drogami bez pomoci lekárov/adiktológov riskujú vážne poškodenie zdravia. (napr.: snažia sa prestať s užívaním heroínu počas tehotenstva bez podpornej liečby, čím riskujú poškodenie plodu, nemajú v čase samo-detoxifikácie pri sebe nikoho, kto by v prípade potreby volal lekársku pomoc). Zároveň nepoznajú tzv. post-akútny abstninečný syndróm, čo zvyšuje riziko návratu k užívaniu drog po zvládnutí samo/detoxu.
  • Pre ľudí, ktorí injekčne užívajúci drogy a boli zapojení v projekte bolo oslobodzujúce spoznať fenomén relapsov a recidív (teda návratov k drogám). Pre mnohých je návrat k užívaniu spájaný len s pocitmi osobného zlyhania. Nepoznali fakty, ktoré hovoria o návratoch k užívaniu drog a nevedeli sa im brániť. Veľký význam videli v tvorbe osobného plánu prevencie recidív počas liečby. Bolo im ľúto, že sa väčšinou s prevenciou recidív počas liečby nestretli.
  • Menšia časť ľudí injekčne užívajúci drogy, ktorí boli zapojení v projekte pripustila, že ich návrat k drogám mohlo spôsobiť nezvládnutie rituálnej zložky závislosti, ktorá zatiaľ nepatrí k diagnostickým kritériám drogovej závislosti.

 

Thursday the 19th. Copyright © 2012 OZ Odyseus